TJ Veľké Leváre

Úvod

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dejiny futbalového klubu

vo Veľkých Levároch

 

V roku 2013 si obec Veľké Leváre pripomína sté výročie založenia futbalového klubu. A veru nebol to len taký hocijaký klub. Vo svojej histórii dosiahol skvelé úspechy a jeho výkony presahovali rámec regiónu Záhorie.

            V prvých rokoch 20. storočia sa aj do Veľkých Levár dostala loptová kolektívna hra, ktorá nadchla mladých chlapcov – futbal. Hrávali ju na lúke medzi stodolami na mieste dnešných bytoviek. Na Veľkonočný pondelok (24. marca) 1913 sa futbalový priaznivci zišli v ľudovej škole na schôdzi, na ktorej založili Veľkolevársky športový klub. Za klubové farby bola zvolená modrá a žltá. Jeho prvým predsedom sa stal Pavol Waschek (slúžil u grófa Wenckheima ako lesník) a kapitánom študent Jozef Mach, ktorý sa neskôr stal jednateľom klubu aj rozhodcom. Prvú futbalovú zostavu tvorili Oskar Mandel, Jozef Mandel, Arpád Baláž, Karol Špetko, Ján Prelec, Ján Polák, Jozef Mach, Jozef Baláž, Jozef Privrel, Jozef Fillo a Alfréd Polák.

            Na prvé dresy a loptu (spolu za 98 korún!) sa zorganizovala zbierka. Jedna lopta stačila na tréningy celého mužstva, aj sa zapožičiavala na individuálnu prípravu. Neskôr zakúpená druhá lopta slúžila výlučne na zápasy. Bránky si hráči vyrobili z dreva a po každodennom tréningu ich demontovali, ako šatne slúžili blízke drevené stodoly. Každý si naštudoval oficiálne pravidlá futbalu a mohlo sa začať hrávať. Prvé priateľské zápasy zohrali s ŠK Malacky (veľkolevárski futbalisti prehrali 2:12 a 1:14). Nasledovali pravidelné nedeľné zápasy striedavo vo Veľkých Levároch a v Malackách. Na jar 1914 obecná rada zakázala hrať na Šibeňáku, preto si hráči urobili provizórne ihrisko za železnicou na lúke pri ceste do Závodu, kde hrávali do júla 1914, keď vypukla prvá svetová vojna. Hráči boli postupne povolaní do vojska, preto sa v rokoch 1914 – 1918 vo Veľkých Levároch futbal nehral.

Avšak hneď na jar 1919 sa zase zorganizovali a staronový kapitán Jozef Mach a postaral o povolenie užívať ihrisko na Šibeňáku a svojpomocne si upravili plochu. V roku 1920 už v nových klubových farbách zelenej a bielej začali hrávať zápasy aj s mužstvami z rakúskeho Dürnkrutu, Angernu a Marcheggu. Po vojne vznikli vo Veľkých Levároch ďalšie telovýchovné kluby – Sokol (1919), Orol (1920), Robotnícka telovýchovná jednota (1921) – no futbalový klub fungoval samostatne pod názvom RŠK (Robotnícky športový klub, 1919 – 1921) a potom AC (Atletický klub, 1922 – 1948).

S nechýbajúcim nadšením sa mužstvo vo veľmi krátkom čase vypracovalo do vynikajúcej formy a v 20. rokoch 20. storočia zažíval veľkolevársky futbal skvelé obdobie. Pre levárskych futbalistov sa používalo označenie Železná zostava, keďže káder nebol široký a väčšinu zápasov hrali tí istí hráči. Keďže sa vtedy ešte nižšie súťaže nehrali, mužstvá si zápasy vzájomne dohadovali. Levárska Železná zostava bola taká kvalitná, že hrávala aj so silnými mužstvami. Napr. s RŠK Trnava (dnešný Spartak) vyhrali 7:2 a odvetný zápas Trnavčania odriekli. V zápase strelil 5 gólov hrajúci tréner Jozef Silbernhorn (v roku 1929 sa stal hráčom ŠK Bratislava). Železná zostava odohrala aj ďalšie zápasy s mužstvami z najvyššej súťaže. V roku 1927 prehrala so Slovanom Viedeň 2:1 a 3:1, vyhrala nad ŠK Policajt Bratislava 7:1, nad Sláviou Bratislava 4:1, nad Achillesom Brno 2:0.

Hráči sa na zápasy spočiatku prepravovali vlakom, no keď si rodina jedného z hráčov Františka Špetka zaobstarala pre svoj podnik nákladné auto, využívali tento spôsob prepravy. Hrávalo sa v priaznivých ročných obdobiach, najčastejšie v nedeľu poobede. Domáce ihrisko bolo iba jednoducho obkolesené dreveným zábradlím. Vstupné bolo ľubovoľné a vyberalo sa počas prebiehajúceho zápasu. Do roku 1921 bol predsedom klubu Pavol Waschek, v roku 1922 ho vystriedal Edauard Janovský a toho zase v nasledujúcom roku Ján Skácal. V rokoch 1924 – 1928 viedol klub Ladislav Slovák. Po ňom bol predsedom jeden rok Bedrich Frielander a v rokoch 1930 – 1933 opäť Pavol Waschek, ktorého zásluhou bolo oplotenie ihriska. Klub sa od roku 1928 prezentoval pod názvom AC (Atletický klub) Veľké Leváre. Ročne odohral doma i vonku približne 30 zápasov. Okrem futbalu sa však venoval aj kultúrnej činnosti. Futbalisti ročne zorganizovali asi tri zábavy zväčša sprevádzané divadelnou hrou alebo zábavným kabaretným predstavením. Výťažky z podujatí pomáhali financovať potreby klubu.

            Aj v 30. rokoch tvorili základ mužstva hráči Železnej zostavy. V roku 1930 sa hral prvý ročník majstrovskej súťaže s okolitými obcami. A aké nazbierali veľkolevárski futbalisti skóre za prvú sezónu? 104:1 (jediný gól sa podarilo streliť hráčom z RŠK Hochštetno – Vysoká pri Morave). V rokoch 1932 – 1935 hral AC Veľké Leváre v 2. triede Západoslovenskej župy – okrsok 2. Klub sa potýkal s finančnými ťažkosťami, horko-ťažko sa darilo splácať podlžnosti a získavať peniaze na ďalší chod. Na jar roku 1933 zložil svoju funkciu predseda Pavol Waschek a nahradil ho Alojz Žiak a toho v roku 1935 Ladislav Szabó. Napriek finančným problémom levárske mužstvo herne vynikalo a v súťaži mu dokázalo konkurovať iba mužstvo ŠK Holíč. Napokon AC Veľké Leváre súťaž aj vyhral, avšak práve pre finančné problémy, ktoré klub sužovali, mu nebolo umožnené postúpiť do vyššej súťaže a postup získal ŠK Holíč. Klub mal vlastnú hudobnú kapelu a divadelný krúžok.

            Mužstvo Veľkých Levár okrem súťažných odohralo aj množstvo priateľských zápasov (často s rakúskymi mužstvami). Bolo tradíciou, že na Veľkú noc pricestovalo do Veľkých Levár niektoré z viedenských futbalových mužstiev. V roku 1934 remizovali so Spartou Viedeň 2:2 a prehrali 3:2, deklasovali Sláviu Bratislava 7:2 a MTK Bratislava 9:0, či ŠK Gajary 16:0. V roku 1935 odišlo viacero hráčov a to sa odrazilo na slabých výkonoch a celkovom úpadku klubu a zostupe do 3. triedy Západoslovenskej župy. Novému predsedovi klubu Ondrejovi Michálkovi (1936 – 1937) sa nepodarilo situáciu stabilizovať a koncom roku 1937 sa AC Veľké Leváre rozpadol. Rozpredaný musel byť inventár vrátane drevených kabín a oplotenia.

Nadšenie pre futbal však neprestávalo a nové mužstvo vzniklo už v roku 1939 i keď naďalej pretrvávali problémy s financiami. Klub fungoval v rámci športového odboru Hlinkovej mládeže. Napriek problémom s dresmi, obuvou i dopravou na ihriská súperov sa mužstvo dokázalo v priebehu dvoch rokov prepracovať z 3. do 1. triedy Západoslovenskej župy. Na zápasy, ktoré mužstvo hralo s Malackami, prichádzalo 1000 až 1200 divákov. Povesť až za hranice Záhoria si získala neprekonateľná veľkolevárska obranná rada.

            V apríli 1941 si hráči svojpomocne oplotili ihrisko. Celý priebeh bol komplikovaný, pretože vo vojnových časoch bol materiál veľmi predražený. Náklad činil 8000 korún. Časť nákladov uhradila obec a tiež poskytla drevo na stĺpy. Zvyšnú časť finančných nákladov pokryli zo ziskov z divadelných predstavení a tanečných zábav, organizovaných Hlinkovou mládežou. V roku 1942 odohrali levárski futbalisti 15 súťažných zápasov a až 20 priateľských. Prechod frontu v roku 1945 ihrisko úplne zničil, ale hráči si ho opäť obnovili. Predsedom klubu (1939 – 1946), trénerom i aktívnym hráčom v jednej osobe bol Aurel Švarc. Hral ľavého obrancu a celých 23 rokov aktívne propagoval veľkolevárske futbalové mužstvo a jeho zápasy. Po ňom viedol klub Jozef Hollý (1947 – 1949).

V máji 1947 k 25. výročiu založenia klubu si levárski futbalisti pozvali druholigový rakúsky tím ŠK Slovan Viedeň. Zápas prehrali 1:3. Zaujímavosťou bolo, že v tom čase na zápasy prichádzali aj dvaja veľkolevárski hráči – vojenskí piloti Štefan Jurkovič a Jozef Končír – až z Plzne. Spočiatku cestovali rýchlikom. Neskôr im veliteľ za vzorné služby dovolil lietať na zápasy služobným lietadlom. Doma vždy strávili iba nevyhnutný čas na zápas. 

            Futbalový klub vstupoval do nového slávneho obdobia. Koncom 40. rokov sa zbavil finančných ťažkostí vďaka podniku Montostav (v roku 1952 premenovaný na Prefa), s čím došlo aj k zmene názvu klubu na TJ Sokol Montované stavby. V tomto čase predsedal klubu František Matúšek (1950 – 1952). V roku 1952 sa stal majstrom malackého okresu, pričom za celú sezónu nemal napomínaného, ani trestaného hráča. Pavol Čermák (27 gólov) a Martin Kadlíček (16 gólov) boli najlepšími strelcami klubu a zároveň aj celej súťaže. Leváre v tomto roku ani raz neprehrali, len dvakrát remizovali. (V zápase proti mužstvu Malacky B dal Pavol Čermák 6 gólov, celkový výsledok 16:2.) V nasledujúcom roku 1953 už pod novým názvom TJ Tatran Veľké Leváre vstúpili ako nováčik do súťaže Bratislavského kraja. Súpermi im bolo 12 klubov z veľkých miest Bratislavského kraja. TJ Tatran prvýkrát prehral až v šiestom kole. Hoci boli nováčikom, hneď prvú sezónu v krajskej súťaži vyhrali a postúpili do krajského preboru. V týchto vynikajúcich rokoch vznikla aj levárska futbalová hymna. Jej prvá sloha znie:

Leváre, mužstvo známe

fšady je vítané.

Hraje to šúračky,

nešetrí kopačky,

góle šak nedá žádné.

V prvom ročníku (1954) krajského preboru skončil TJ Tatran na 7. mieste (z 12) – najvyššie spomedzi ostatných mužstiev zo Záhoria (Skalica, Malacky, Senica). Po druhom ročníku (1955) pre odchod kľúčových hráčov a nové finančné problémy zostúpil do nižšej súťaže.

            V tomto období sa však diali veľké zmeny s domácim ihriskom. V septembri 1953 prišiel návrh na vybudovanie úplne nového moderného štadióna. Krajský výbor dobrovoľných športových organizácií návrh schválil, vypracovali sa plány, odstránil sa plot a začalo sa s úpravou plochy. Napokon bola plocha zatrávnená, dookola vybudovaná atletická dráha a zabezpečený zavlažovací systém. Už 15. augusta 1954 bol nový štadión odovzdaný do užívania. A hneď v nasledujúcom roku postúpili levárski futbalisti do najvyššej súťaže Bratislavského kraja. Futbal vysokej úrovne hrali v celom ďalšom desaťročí. V rokoch 1953 – 1962 viedol klub Jozef Lonček.

            Sezóny 1957 – 1960 odohrali veľkolevárski futbalisti v I. B. triede západnej oblasti. V závere sezóny 1959 – 1960 boli blízko postupu do I. A triedy, avšak nezvládli rozhodujúci zápas s Ivankou pri Dunaji. Nasledovala reorganizácia súťaže a levárske mužstvo s novým názvom TJ Prefa Veľké Leváre hralo 2. triedu okresu Senica. Už prípravné zápasy ukázali vynikajúcu formu mužstva. A napokon len veľmi tesne sa nepodarilo súťaž vyhrať. Zato hneď ďalšia sezóna 1962 – 1963 vyšla jednoznačne v prospech TJ Prefa. V domácich zápasoch ani raz neprehrali. Naopak, súperi odchádzali s vysokým prídelom strelených gólov. Vonkajšie zápasy stratili iba štyri. Výsledkom snažení bol postup z okresného preboru do I. B triedy Západoslovenského kraja. V I. B triede odohrala TJ Prefa Veľké Leváre nasledujúce tri sezóny. Nebola to však ich posledná zastávka. Od roku 1966 hrali I. A triedu Západsolovenského kraja. V rokoch 1963 – 1968 bol predsedom levárskeho klubu Ladislav Hollý.